Vzorec je matematický výpočet, napríklad 2 + 2 alebo 3 (4 + 1). V programe Microsoft Excel sa vzorce líšia od bežného textu dvoma spôsobmi:
-
Začínajú znakom rovnosti, takto: =2+2
-
Neobsahujú text (okrem názvov funkcií a odkazov na bunky). Obsahujú iba symboly, ktoré sú povolené v matematických vzorcoch, ako sú zátvorky, čiarky a desatinné čiarky.
Rovnako ako v základnej matematike, vzorce sa počítajú pomocou poradia priority. Nasledujúca tabuľka uvádza poradie.
Prednostné poradie vo vzorci |
objednať |
Položka |
Príklad |
1 |
Čokoľvek v zátvorkách |
=2*(2+1) |
2 |
Umocňovanie |
=2^3 |
3 |
Násobenie a delenie |
= 1+2*2 |
4 |
Sčítanie a odčítanie |
= 10–4 |
Jednou z najlepších funkcií Excelu je jeho schopnosť odkazovať na bunky vo vzorcoch. Keď sa vo vzorci odkazuje na bunku, vo vzorci sa použije akákoľvek hodnota, ktorú obsahuje. Keď sa zmení hodnota, zmení sa aj výsledok vzorca.
Predpokladajme napríklad, že zadáte 7 do bunky A1 a 8 do bunky A2. Potom do bunky A3 vložíte nasledujúci vzorec: =A1+A2
Výsledok tohto vzorca sa zobrazí v bunke A3 ako 15. Mohli ste rovnako jednoducho zadať =7+8 do bunky A3 a získať rovnaký výsledok. Keďže však odkazujete na bunky – a nie na pevné hodnoty – môžete výsledok upraviť zmenou obsahu A1 alebo A2. Ak napríklad zmeníte hodnotu v A1 na 4, výsledok v A3 sa zmení na 12.
Na opakovanie hodnoty medzi jednou bunkou môžete použiť vzorec. Napríklad vzorec =A1 zopakuje akúkoľvek hodnotu v bunke A1, kdekoľvek ju vložíte.
Môžete tiež kombinovať odkazy na bunky s pevnými číslami v bunkách. Tu je niekoľko príkladov:
=A1+2
=(A1*A2)/4
=(A1+A2+B1+B2)/4